Od Sliezkeho domu 1670 m.n.m., po zelenej turistickej značke prejdite po východnom brehu Velického plesa. Za plesom, v prvom hangu1 doliny začína chodník stúpať. Vedie k nezvyčajnému miestu, nazývanému Večný dážď. Na približne desiatich metroch chodníka tu z veľkého previsu neustále kvapká voda. Odtiaľto sa chodník začína čím ďalej viac približovať k Velickému vodopádu. Na serpentínach, ktoré sú najbližšie pri vodopáde sa pozrite na SV2, smerom k Velickej stene. Približne na úrovni jaskyne v dolnej časti Velickej steny, naľavo od nej, je sedielko (prechod ku Granátovej vežičke) a vrchol ostrej veže nazvanej Velický zub. Pokračujte ďalej po značke až prídete do hornej časti doliny, ktorú tvorí lúka - Kvetnica. Tu už chodník stúpa iba veľmi mierne. Prejdete okolo nenápadnej odbočky vedúcej k Velickej próbe a za chvíľku ste pri malom Kvetnicovom pliesku. Na pravej strane chodníka sa tu nachádza veľký kamenný mužík3. Tu opustite značkovaný chodník a odbočíte do prava. Stúpate po pravom trávnatom hrebienku vedúcemu pod komín4 (Birkenmajer-Kupczyk). Nad ním je Žľab pod Dvojitou. Tento komín oddeľuje Velický zub od Granátovej steny. Na pravej strane od trávnatého hrebienka je drevená klietka slúžiaca na odchyt kamzíkov. Približne sto metrov od komína odbočte z hrebienka doprava k najnižšiemu miestu steny. Nástup do cesty vo výške 1876 m.n.m. označuje kamenný mužík. Desať metrov vpravo od nástupu je malá lesklá nerezová doska na pamiatku mladého českého horolezca.
Prvá a druhá dĺžka Jubilejnej cesty je odistená tak, aby ju bolo možné preliezť len s expreskami, bez zakladania vlastných postupových istení. Zo štandu nad druhou dĺžkou sa dá jedným 25 metrovým zlaňákom smerom doprava dostať pod stenu na nástup do žľabu (Grósz, Kl. II). Vďaka tomuto sú tieto dĺžky vhodné aj pre rýdzich skalolezcov ako aj lezcov, ktorí majú k dispozícii iba časť dňa. Ak sa rozhodnete pre dvojdĺžkovú športovú exkurziu v ceste, potom vedzte, že najkrajšie časti výstupu ostanú nespoznané nad vami.