Stena Anjelikov - Anjelský hang 1919 m

Najlepšia lokalita na nácvik lezenia po vlastnom istení vo Vysokých Tatrách

„Položená“ 30 metrov vysoká stienka naľavo od Steny Archanielov. Je orientovaná na juhovýchod a vedie ňou päť ciest, ktoré sa hore stretávajú v dvoch štandoch. Okrem dvoch borhákov v cestách Numerit a Lapikúros, tvoriacich prvé postupové istenie, vedú všetky cesty iba po vlastnom istení. Žula je aj tu pekne tvarovaná, kompaktná a poskytuje vynikajúce možnosti na zakladanie friendov. Ak ešte nemáte žiadne skúsenosti s horolezectvom v Tatrách, potom začnite prelezením anjelikov. Všetkých päť línií má vlastné čaro. Nezaujímavé alebo nepekné cesty tu nie sú. Osobným kontaktom s každým anjelikom budete horolezectvu rozumieť viac. Sila nie je potrebná, lezie sa tu „po nohách“. Rozhodujúca je schopnosť vnímať skalu a objaviť sebe vlastný spôsob riešenia. Vďaka stretnutiu s jednotlivými „anjelikmi“ a rozlúštením ich tajomstva si pri lezení určite budete veriť viac. Názvy ciest predstavujú úsmevnú typológiu tatranských horolezcov. Jej znalosť môže pomôcť k celkovej orientácii v problematike a prispieť k zvýšeniu bezpečnosti pri lezeckom pohybe v horách.

Charakteristika

Päť zábavných jednodĺžok v stupni III+ až V+, pre tých, čo sa učia zakladať vlastné istenia

Jednoduchý prístup, nádherná monolitická skala, variabilita lezenia od III+ do V+. Podrobné opisy ciest a k tomu úsmevný úvod do typológie horolezcov – to sú stienky Anjelikov. Ich prelezenie je „šlabikárom“ každého začínajúceho tatranského lezca.

Anjelský hang otvára v Mlynickej doline nové možnosti:

1. pre lezcov v spojení s prelezením cesty Protiprúd cez vodopád Skok;
2. pre turistov s prechodom cez Bystrú lávku alebo s výstupom na Satan či Štrbský štít.

Južná orientácia:

K vyslovene pôžitkovému charakteru tohto miesta prispieva aj južná orientácia stien. Hang je dostatočne vysoko nad inverziami (oblaky zostávajú pod ním), a zároveň dostatočne blízko na pohodlný návrat domov (ešte za svetla).

Nástup Mlynickou dolinou (1:30 min.):

Úvodná časť je zhodná s nástupom do cesty Protiprúd.

Mlynická dolina patrí medzi najkrajšie tatranské doliny. Pri pozornejšom pohľade od brehov Štrbského plesa sa v nej dajú ľahko rozpoznať jej základné dominanty. Zľava ju ohraničuje Soliskový hrebeň a sprava Hrebeň Bášt. Pohľadom na konci ju uzatvára Štrbský štít. Spodok jej údolia sa strmo zdvihne trikrát. Prvým zdvihutím, ktoré napravo dotvára Veža a Stena pod Skokom, je vodopád Skok. Tým druhým je práve Anjelský hang. V závere dolinu dvíha južné rebro Štrbského štítu s okolitými stienkami, vytvárajúc tým Mlynický a Štrbský kotol. Medzi spomenutým prvým a záverečným prahom doliny je skalnatý hang. Žltá značka ho obchádza zľava, popri Nižnom volom pliesku. Na vrchole hangu je nástup do najľahšej cesty na najvyšší štít hrebeňa Bášt – Satan. Zodpovedá tomu aj okolité názvoslovie. Satan, Pekelník, Diablovina, Čertov hrb a k tomu rohaté, Kozie a Volie plieska. Lenže aj vládca pekiel bol stvorený ako anjel a k svojmu súčasnému statusu sa iba vypracoval. Ako dieťa svetla sa hrával s rovesníkmi – anjelmi. Pravdepodobne až keď vymenil krídla za rohy, sa možnosti jeho pohyblivosti znížili natoľko, že zostal trčať v doline ako 2422 metrov vysoká ozruta. Azda aj vďaka tomu sa nám podarilo objaviť toto anjelské ihrisko, vytvorené z mimoriadne pevnej a krásne tvarovanej žuly. Dali sme mu názov Anjelský hang. Tvorí ho Stena archanjelov (90 m), Vežička padlých anjelov (40 m) a Stienka anjelikov (30 m). Devätnásť lanových dĺžok tu vytvára dvanásť ciest, od stupňa III po stupeň VI+. Všetky sa dajú liezť "naľahko", bez batohu, bez topánok na zostup a iných životom získaných záťaží. Cestami sa dá komfortne zlaniť priamo na nástup. Pre tých, ktorí si chcú vychutnať vrcholové romantické lúčky, na ktorých sa dá poležať, je na vrchole hangu ešte jeden borhák. Hneď nad ním je výborný odštep, optimálny na 120 cm dlhú slučku. Ideálna kombinácia na štand.

Nemecké jazykové prostredie na takéto miesta používa výraz "Kletterngarten". Nuž vedzte, že v tejto záhradke nájdete deväťdesiat metrov vysokú skalku otočenú na juh. Pri lezení v nej si treba zakladať vlastné istenia, ale borháky sa objavujú v správny čas a na správnych miestach. Príďte si to vyskúšať. Od Štrbského plesa to peši trvá pod stenu hodinu a pol. Ide o turistický chodník po žltej značke, začínajúci pri údolnej stanici lanovky na Solisko. Nie je chodník ako chodník. Veď posúďte: najprv sa ide lesom, neskôr limbovým hájom so zurčiacim potokom popri impozantných vežiach až k malému pliesku azúrovej farby. Jeho breh tvorí pláž z bieleho pliesku. Odtiaľ priamo cez vodopád cestou Protiprúd, kl. III, alebo značkou zľava okolo vodopádu k veľkému Plesu nad Skokom. Zrkadlí sa v ňom Anjelský hang. Potom treba preskákať cez kamene trčiace z potoka k malému vodopádu až na Zadnú mlynickú poľanu s obrovskými balvanmi. Krátko za miestom, na ktorom potôčik vstúpi do podsvetia, je odbočka k anjelom. Označuje ju mužík na balvane. Cestu lemuje množstvo horských kvetov. Biele poniklece, žlté kamzičníky, modré zvončeky, fialové soldanelky a mnohé ďalšie. Ak sa nechcete socializovať s turistami, vyrazte za svitania. Vtedy uvidíte kamzíky a možno aj svište. Nad hangom zvyknú lietať dva krkavce. Ak je to možné, vyhnite sa nástupu medzi 10. a 14. hodinou. Príďte, stopy od čučoriedok a mádža po návšteve zmiznú, ale to prežité ostáva navždy.

Najprv krátka úvaha ku Stene Anjelikov:

Keď som kedysi začínal liezť, myslel som si, že horolezci sú charakterné a priateľské osobnosti. Mal som šťastie, pretože sa mi takých skutočne podarilo stretnúť. S pribúdajúcimi rokmi v horách som si ale čoraz viac uvedomoval, že lezecká komunita je osobnostne ďaleko rozmanitejšia. Občas som dokonca započul, ako o niekom hovoria: „To je teda riadny anjelik!“ Zistil som, že v živote nám nepomáhajú iba serafíni a nepokúšajú nás iba pekelníci. Robia to aj ľudia. Niekedy dokonca tak dokonale, že ich považujeme za „božských“. Takí nás potom môžu výrazne ovplyvniť v dobrom aj zlom.

Nasledovných päť jednodĺžkových ciest je venovaných práve takým „anjelikom“. Ich línie vedú tridsať metrov vysokou stienkou naľavo od archanjelov.

Opisy jednotlivých ciest:

1. Numerit (čítaj Numeriť), kl. V+/IV, B1, 28 m

Štvorková cesta s úvodnými metrami na trenie (V+, borhák úplne naľavo) a špárou tvaru blesku (IV) je príbehom Numerita. Hory pre neho znamenajú čísla. Jeho symbolom sú stopky a stupnice. Vždy sleduje čas, výškové metre, počet túr, nadmorskú výšku, a predovšetkým obtiažnosť. Nity používa rád, ale iba ak slúžia k zvýšeniu jeho osobného výkonu. Život sú preteky. To ostatné nie je podstatné. Po poklese lezeckej výkonnosti často pokračuje ako funkcionár alebo biznismen. Je presvedčený, že má byť rešpektovaný ako líder. Meno má zložené zo slov „numero“ a „merať“. Započul som ale aj nasledovnú interpretáciu. Vraj aj cestu k nebeskému otcovi pochopil ako súťaž. Rozhodol sa, že to vezme diretisimou a pokloní sa mu ako prvý. Prispôsobil tomu všetko. Tréning, stravu, životný štýl. Dokonca obetoval aj zdravie a rodinu. Keď už stál s omrznutými prstami a edémom mozgu na najvyššom mieste, oblaky sa naozaj začali rozostupovať. Krajne vyčerpaný Numerit dychtivo sledoval, kedy sa objaví božia tvár oceňujúca jeho úžasný výkon. Lenže svätý Pavol tam už bol pred ním a ako sa skláňal pred bohom, tak z tuniky do oblakov vykuklo len jeho pozadie. Ťažko povedať, ako to v skutočnosti bolo, ale faktom je, že výrok „riť Paľova“ poznajú všetci.

Paľova riť – balvan uvedeného tvaru s kosovkovou „tunikou“ na vrchu je päť metrov pod štandom vľavo. Radšej ho nechytajte! Sily nebeské netreba pokúšať...

Ak ste v sebe neobjavili Numerita, miesto V+ oblezte dva metre vľavo od borháku (IV-).

2. Lapikúros, kl. V/IV, B1, 28 m

To je línia vedúca nádhernými oblinami (V, druhý borhák zľava), stienkou (IV) a špárami „bokovkami“ (IV). Je to cesta anjelika, ktorý namiesto krídel osedláva vtáčika kohútieho naturelu. Lieta divoko, ale len na svojom kokošovi. Žiaľ, pravdepodobne v dôsledku preťaženia pri akrobatických figúrach dochádza u Lapikúra často k výpadkom úsudku a charakteru. Túto indispozíciu však kompenzuje jeho mimoriadna priateľskosť ku skalolezkyniam a horolezkyniam. Vždy im ochotne poradí, požičia materiál, prinesie darček alebo aspoň umožní vstup na svoju súkromnú buldrovku. Keď treba, pohotovo zastúpi chýbajúceho spolulezca. Obetuje sa dokonca aj k bivakom. Môže byť brilantným lezcom. Jeho typickou črtou je, že často dokáže nájsť špárku vhodnú na založenie aj tam, kde by to nikto nečakal. Je na to pyšný a pri lezení mu to prináša veľa radosti.

Nie všetkým je však sympatický. Aviatici diaľkových tratí tvrdia, že kohútie poskoky skutočným letom nazvať nemožno. Sú presvedčení, že o reálnej výške nevie nič ten, kto si celý život iba odskakuje. Tým ho deklasujú na prízemného anjelika – pseudostrážcu. Každopádne, ak niekedy budete mať možnosť pozorovať Lapikúra pri jeho typickom lietaní dlhšie, všimnite si, že v skutočnosti je to kokoš, kto lieta s ním, a nie naopak.

Ak to s trením o obliny ešte neviete (V), nastúpte do cesty Priposom (III+).

3. Pripos, kl. IV+, 28 m

Najprv diagonálna oblá rímsa vedúca zľava doprava (III+), potom diagonálna špára, vedúca sprava doľava až ku štandu (IV+). To je cesta Priposa, puttiho, príbuzného anjelov. Je to priateľ a posol nádeje. K lezeniu pristupuje takmer posvätne. Pri posilňovaní a jogingu vždy myslí na lezecké ciele. Príkladný postroj má vždy pripravený a poskladaný. Prilbu postriekanú motivačným nápisom. Prikrmovanie postačujúce. Jeho privilégiom sú poznatky z internetových tutoriálov. Pri postupe pripomína posadnutosť. Jeho prítomný postoj naznačuje, že prichádza postrach nepripravených!

Pritisne sa postavou k stene a – nenastúpi, iba akosi príliš postonáva. Pri poslednom lezení totiž pristál posekaný. Pripomenie si, posmelí sa v duchu: „Veď prinajhoršom sa posadím do borháka. Pripnem sa a pospúšťajú ma dole. Nevyleziem privysoko, postačí mi menej.“ Prizrie sa do steny lepšie. Postupové istenia chýbajú. „Safety first! Dnes do toho nejdem.“

Primitívni posmeškári sú dôvodom príkoria a posmechu Priposa. Veď ako inak možno označiť tých, ktorí tvrdia, že je iba pribratý a posratý.

Pripos primárne poslúcha autority, ale k jeho vnútornej istote to neprispieva. Každá z autorít – Numerit, Tradivari aj ChUIAGeM – totiž tvrdí niečo iné a navzájom sa, samozrejme, neuznávajú. Ktorý z nich je teda tým pravým lídrom?

A ešte slovo na záver

Nikto nie je dokonalý – ani „anjelici“, ktorí k horolezectvu neodmysliteľne patria. Ak máte teraz dojem, že všetci sú mi na smiech a len ja ostávam ideálny, musím vás sklamať. Nie je to tak. Bez Numeritov by lezenie ostalo trčať kdesi v treťom stupni. Stratilo by jeden zo svojich esenciálnych prvkov, ktorým je prekonávanie nemožného. Vďaka Lapikúrom si viac uvedomujeme, že „iskrenie“ medzi pohlaviami patrí medzi fenomény, ktoré poháňajú svet dopredu. Je dobré vedieť, že táto sila pôsobí aj v horolezectve. Ak muž a žena spolu lezú, často platia tri alternatívy: buď to tam bolo, prípadne to tam stále je alebo to tam ešte len bude. Priposovia nám zase niekedy pomáhajú ostať bez zranení, či dokonca prežiť. Taktiež nám pripomínajú , že život nie je iba počítanie kalórií a posúvanie výkonov. Dobrá večera aj so zákuskom v lezení patrí k čarovným momentom dňa. Tradivári a jeho banda zasa chráni v horolezectve dobrodružstvo. Bez neho by začalo pripomínať obyčajné cvičenie vo fitnescentre. No a Chujagemovia sú výstrahou pripomínajúcou, ako ľahko sa dajú kvôli peniazom a moci opustiť základné etické pravidlá hovoriace o slobode a priateľstve v horách. Netreba hádzať všetkých do jedného vreca. Ja medzi vodcami poznám aj takých, ktorých si vážim.

A ešte jedno dôležité upozornenie. Ak ste medzi opísanými anjelikmi našli konkrétneho človeka, vedzte, že ide o podobnosť čisto náhodnú. Jedinou výnimkou môže byť, ak ste tou osobou vy sám. Anjelom sa netreba klaňať a „anjelikom“ už vôbec nie. Je ale dobré, ak ste si blízki. No a ak vyrastáte na spoločnom ihrisku, potom už chýba k zblíženiu iba krôčik. Príďte si preto zaliezť na Anjelský hang!

Časová náročnosť

• Štrbské Pleso – Anjelský hang: 1 hodina a 30 minút.
• Výstup: podľa voľby ciest
• Návrat na Štrbské Pleso: 1 hodina a 30 minút

Časy platia pre dvojčlenné horolezecké družstvo. Pri postupe v trojici alebo u začiatočníkov to môže byť aj o niekoľko hodín viac!

Materiál

• sedací a hrudný úväz
• prilba
• jednoduché lano 60 m
• 10 x expres
• 2 x slučka 120 cm
• 4 x karabíny so zámkom
• 2 x HMS karabíny so zámkom
• pre každého lezca istiaca a zlaňovacia pomôcka (napríklad Giga Jul)
• 10 x friend – základné aj maličké veľkosti alebo vklínence s vyberákom
• lezečky
• lekárnička s termoreflexnou alufóliou
• čelová lampa
• dostatok tekutín
• jedlo do terénu
• oblečenie chrániace pred chladom a dažďom
• mobilný telefón s nabitou batériou
• schémy a opisy ciest