Žriedlo, kl. IV+, Strelecká veža 2130 m, 12 dĺžok

Cesta v unikátnej skale vedúca cez vodopády a ich prameň až na vrchol. Realizáciu cesty Žriedlo podporila spoločnosť TMR.

Charakteristika

Unikátna cesta na veľké horolezecké tatranské dobrodružstvo

Tretí stupeň označuje začiatok skutočného lezenia. Práve o tom je táto cesta. Výnimkou sú iba dve miesta klasifikácie IV- a IV+, To ťažšie z nich podľa zvyklostí označuje celkovú náročnosť. Napriek svojmu iniciačnému stupňu má celý výstup charakteristiky serióznej horolezeckej túry. Lezci potrebujú zvládnuť vhodnosť podmienok na výstup, orientačnú komplexnosť, techniku viacdĺžkového lezenia a doplňujúco aj techniku zakladania vlastných postupových istení. Taktiež si musia zvoliť správny časový manažment lebo preliezť treba dvanásť dĺžok. Celá línia vedie jedinečným terénom s úžasnou skalou. Žiadna podobná cesta v Tatrách neexistuje. Pochybujete? Tak si skúste vybaviť horolezeckú cestu, pri ktorej najprv preleziete 38 metrový vodopád, potom preleziete a aj preskočíte cez druhý 78 metrový. Hľadajte v pamäti alebo aj v opisoch výstup s prameňom vodopádu z ktorého sa môžete v ôsmej dĺžke napiť. Miesto kde to všetko začína, lebo nad ním už nie je žiadny povrchový tok. Skúste nájsť túru na ľadovcový nunatak odkiaľ uvidíte viac ako pätnásť plies. Vrchol veže z ktorého napriek vzdušnému finále zostúpite bez istenia bezpečným chodeckým terénom.

Voliteľná dĺžka aj náročnosť

Variabilita dĺžky aj náročnosti predurčuje výstup viacerým kategóriám lezcov aj nelezcov. Horolezecká túra graduje. To znamená, že každá z troch častí výstupu (Nižný strelecký vodopád kl. III, Vyšný strelecký vodopád, kl. IV-, a vrchol, kl. IV+) po ktorej sa dá zostúpiť chodeckým terénom, má stúpajúcu náročnosť. Výstup je podstatne náročnejší ako Protiprúd na Vodopáde Skok. Svojou komplexnosťou vyžaduje viac aj ako Jubilejná na Velický zub, aj keď lezecky je na tom približne rovnako. Turisti a ferratisti určite potrebujú sprievod profesionála, alebo skúseného a zodpovedného horolezca.

Zázračná živá voda pre ranených a bázlivých lezcov

V celej ceste je umiestnenie stálych postupových istení povzbudzujúce a pomáhajúce v orientácii. Miesta na „zakladanie“ sú výborné a dobre opísané v texte. Všetky štandy sú na dvoch nerezových borhákoch spojených reťazou. Napiť sa vody zo samotného žriedla má liečivú moc. Voda tu vyviera priamo zo zeme vo výške takmer dvetisíc metrov, bez jediného povrchového prítoku. Je úplne číra, s jemnou, mäkkou chuťou. Rozbor ukázal, že nemá žiadne známky znečistenia. Dusičnany aj dusitany sú hlboko pod limitmi. Vápnika je v nej len toľko, aby dodal ľahkosť, ale nie tvrdosť. Je šetrná k obličkám. Keď si z nej napijete, máte pocit, akoby ste pili čistý horský vzduch premenený na vodu. Preto nad Žriedlom nikdy nebivakujte! Neznečisťujte okolie! Odpadky a špaky si odneste so sebou! Na potrebu choďte ďaleko od prameňa a rozmýšľajte nad spádom svahu. Nevhodné správanie dokáže veľmi ľahko a rýchlo tento horský klenot zničiť! Táto voda ostala čistá, lebo pri nej neboli ľudia. Už v priebehu jednej sezóny sa nerešpektovaním pravidiel môže zmeniť na závadnú.

Žriedlo a cesta Ostrostrelecká sa dajú zaujímavo kombinovať:

• Ostrostrelcká cez Žriedlo, kl. VI, 18+ dĺžok, Strelecká veža 2130 m Tento tatranský horolezecký epos vznikne prelezením cesty Žriedlo po prameň vodopádov a následným napojením sa do tretej dĺžky cesty Ostrostrelecká.

Pokračujeme odtiaľ ako pri ceste Žriedlo. Približne vo výške 2000 metrov je križovatka. K variantu Žriedlo ostrostrelcov pokračujeme doľava na juhozápad. Smer zostupu označujú kremene-obliaky na mužíkoch. Dôjdeme až k zlaňáku. Tvorí ho nit reťazou spojený s lepeným borhákom s „baranom“. Odtiaľ vidno štandový borhák štvrtej dĺžky Ostrostreleckej. Je to ideálne miesto na prehliadku takmer celej cesty. 40 metrovým zlaňákom sa dostaneme priamo k tomuto štandovému borháku. Ak máme kratšie lano, tak po 15 metroch zlanenia stenou a previsom dôjdemek štandu pešo (kl. I). Terén tvorí žlab vyplnený kameňmi a nižšie strmé trávy. Celým žľabom sa dá zliezť k štandu (kl. II) aj bez zlanenia. Od prameňa k zlaňáku to trvá 15 minút

• Ostrostrelcká cez Cieľnik, kl. VI, 12 dĺžok, Strelecká veža 2130 m Najpriamejšia kombinácia dvoch uvedených ciest. Vznikne prelezením Nižného streleckého vodopádu (prvé tri dĺžky cesty). Z vrcholu vodopádu sa chodeckým terénom dostaneme za 15 minút na nástup Ostrostreleckej. Krásny logický variant Ostrostreleckej. Ak chceme liezť po Balvan ostrostrelcov, potom nám to umožní liezť ľahké dĺžky s batohom ale tie ťažšie bez neho.
• Cez Mušku, kl. IV-, 5 dĺžok, Žriedlo 1939 m Jednoaktovka stvorená nástupom od Studených plies a prelezením iba Vyšného streleckého vodopádu. Vynechanie prvých troch dĺžok znižuje zaujímavosť túry, ale môže byť výhodné ako krátka túra pre ubytovaných na Zbojníckej chate.
• Cesta Žriedlo poskytuje alternatívny nástup do Streleckých polí. Po prelezení cesty sa dá pokračovať v lezení v masíve Širokej Veže, alebo Ostrého štítu.

Nástup Veľkou Studenou dolinou (1:45 hod.):

Modrou značkou smerom na Zbojnícku chatu. Pred prvým guliakom opustíme značku a zabočíme o 150 stupňov doprava. Odtiaľ chvíľu kráčame po kamzičej prti značenej kremeňmi až po morénu (mužíky) vedúcu pod vodopád. Trasa je vyznačená na portáli mapy.com.

Pre tých čo majú radi veci detailnejšie je tu aj podrobný opis nástupu:

Pod Nižný strelecký vodopád sa dá najjednoduchšie dostať zo Starého Smokovca cez Hrebienok. Ideálnym východiskovým bodom je Horská ubytovňa Hrebienok. Je to vďaka jej polohe a priaznivej cene obsahujúcej aj spiatočné lístky na lanovku. Viezla sa ňou aj britská kráľovná Alžbeta. Alternatívou je bicykel, alebo e-bajk. Dá sa ním prejsť magistrálou až ku Rázcestiu nad Rainerovou chatou. Tam je ale potrebné vyriešiť malú dilemu s jeho odložením. Na rázcestí odbočíme z magistrály na modro značkovaný chodník vedúci do Veľkej Studenej doliny. Úvodnú časť tvorí polom, vďaka ktorému sú ale viditeľné Studenovodské vodopády. Správa TANAPu tu les ponecháva bez zásahu. Víchrica mala najväčšiu silu nižšie, vyššie je už les v lepšej kondícii. Pred koncom lesa minieme odbočku do skialpových Húpačiek a o chvíľu prejdeme cez drevený mostík. Za ním je maličký náznak lúčky odkiaľ môžeme pozorovať vodný sprej Veverkovho vodopádu. Nájdeme ho v severnej stene Slavkovkého štítu. Táto 500 metrová stena je najpopulárnejšia vďaka približne desiatke lezecky vďačných ľadopádov. Na tomto mieste už les končí a výhľad do doliny sa otvára. Po chvíli chodník križujú skaly Groszovho žľabu. Z tohto miesta dobre vidíme náš cieľ. Strelecká veža je nunatak, pozostatok činnosti ľadovca. Vďaka tomu stojí izolovane v strede Veľkej Studenej doliny, bez akéhokoľvek napojenia na hrebene okolitých štítov. Pokračujeme modrou značkou a prejdeme popri balvane so zimným tyčovaním. Vyššie nám drevený most pomôže preklenúť Veľký Studený potok. Stále je to príjemné mierne stúpanie. Naľavo na opačnej strane doliny si onedlho všimneme oranžový balvan nazvaný Perníková chalúpka. Na rovnakej strane vyššie nad ním je balvan Ohnisko. V jeho okolí je bouldrový sektor El Diablo a aj zopár krátkych vynitovaných ciest obtiažnosti od 5c až do 8c. Čisto kamenné okolie chodníka v jeho protiľahlej úrovni po chvíli opäť vystrieda kosodrevina. Dovedie nás až k miestu kde opäť chodník križujú kamene zo Žľabu nad Prostredným. Nad hornou časťou tohto extrémneho lyžiarskeho terénu sú viditeľné výrazné slávne platne Malého hrotu. Priamo pri chodníku je tu balvan vytvárajúci lavicu a nad ním pár jarabín. Tento populárny nosičský štand sa volá Bufet. Odtiaľto v dvadsiatych rokoch minulého storočia odbočoval značkovaný chodník do Streleckej kotliny a vyššie až na Strelecké polia. Ak by sme náš výstup ukončili nad prameňom, tak práve tadiaľ povedie náš zostup. Zvyšky kedysi budovaného chodníka v súčasnosti už ale treba pozorne hľadať. Pokračujeme modrou značkou až do miesta kde chodník kvôli strmosti vytvára serpentíny. Točia sa naľavo, napravo a opäť naľavo až prídeme na úsek, ktorý napravo lemujú stienky, po ktorých stekajú rozdrobené pramienky potôčka Žriedlo. Na krátkom úseku tu chodník budovaný z ukladaných kameňov striedajú mutóny vytvárajúce monolitické platne chodníka. Tesne pred prvým guliakom-mutónom odbočíme doprava. Podmáčanú trávnatú terasku tu uzatvára malá skalná stienka. Nájdeme v nej dva nenápadné prírodné schodíky v špáre medzi balvanmi. Nimi vyjdeme na vodou vymytú lavicu. Je na nej položený kremeň približnej veľkosti 15 x 17 cm. Otočíme sa o asi o 150 stupňov doprava. Touto lavicou pokračujeme takmer v úplne opačnom smere ako sme kráčali značkovaným chodníkom asi 100 metrov neskôr mierne stúpajúc trávou. Terén tu vytvára vďaka vysokej tráve ťažko viditeľné jamy. Kráčame preto pozorne. Odtiaľto už bude naša cesta neustále sprevádzaná vodou, kým po ôsmych dĺžkach nevylezieme ku samotnému prameňu. Až nad ním všetok ten šum, žblnkot a hukot ustane. Teraz v nástupe ale nejdeme priamo po potoku. Prvýkrát odbočíme doľava strmšie hore a popri mokrej stienke zase následne doprava do traverzu vrstevnicou. Dôjdeme ku šikmej platni s pretekajúcim potokom. Sú na nej dva kremene. Neprechádzame cez ňu, ale pred ňou zabočíme doľava strmo hore. Potom opäť odbočíme doprava. Potôčik tu vytvára dekoratívny záhradný vodopád. Až tu prejdeme na druhú stranu potoka a pokračujeme 10 metrov kosodrevinou na čistinku. Tu opäť doľava strmo hore stúpame pomedzi balvany a kosovku. Na jednom z nich sú zreteľne rozpoznateľné dva kamenné stupy. Vyjdeme na balvan a prelezieme na ďalší, ktorý je hneď vedľa neho. Spája ich menší kameň zakliesnený v hrubom konári kosodreviny. Na druhom veľkom balvane je lano naznačujúce smer postupu. S jeho pomocou prelezieme na opačnú stranu kameňa. Tu ešte chvíľu kľučkujeme pomedzi balvany a pokračujeme už len kamennou morénou odkiaľ je vidno Nižný strelecký vodopád vysoký 38 metrov. Chodník je odtiaľ dobre značený mužíkmi. Na úseku od značkovaného chodníka po kameň s dvoma stupmi vždy sledujte kremene! Ak nevidíte žiadny z nich, tak ste zablúdili. Vráťte sa k poslednému kremeňu a pohľadom nájdite ďalší kremeň a správny smer trasy!

Záhradná fontána v kosodrevinovom nástupe do cesty

Približne 40 metrov pred vodopádom je v kamennej platni, tvoriacej časť nášho chodníka, „fosília“ Vráskavca ozrutného. Ide o 7 metrov dlhé mláďa. Vzhľadom na skutočnosť, že žula je hlbinná magmatická hornina kryštalizujúca pri teplotách 700 až 900°, je to jediná žulová „fosília“ na svete. Dokazuje, že pred miliónmi rokov boli tatranské plesá pravdepodobne väčšie a plávali v nich aj veľryby, kosatky a delfíny. Vodopádmi tieklo viac vody a tieto inteligentné cicavce ich vyhľadávali pre radosť a svoje osobné naplnenie. Terén Streleckých vodopádov je veľhorským prostredím. 12 metrová vežička Muška nad piatou dĺžkou je iba opretá o skalnú stenu. Naľavo od siedmeho štandu je blok veľkosti dvoch lodných kontajnerov iba položený na šikmej platni. Skala cesty Žriedlo je mimoriadne kompaktná, ale sú to hory. Ako všetky hory na svete, aj Tatry sa postupne rozpadajú. Dnes sa už nedozvieme čo sa tu stalo tomuto mláďaťu dýchajúcemu pľúcami a pijúcemu materinské mlieko. Spomeňte si na tomto mieste na svoje mláďatá. Reálne a prípadne aj tie potencionálne. Dbajte na svoju bezpečnosť! Časť inteligentných cicavcov sa totiž svojim správaním a prostredím v ktorom sa pohybujú radí k ohrozeným druhom. Nad „fosíliou vráskavca“ lezenie ešte len začína.

Opis výstupovej cesty

1. dĺžka: Cieľnik, kl. III, 30m, 1xB

Nižný strelecký vodopád má na svojej dolnej časti „predskokana“. Tvorí ho deväť metrov vysoký stupeň. Napravo od tohto vodného skoku je malý pilierik, ktorým vedú úvodné metre cesty (kl. III). Vo výške asi 4m je jediný borhák tejto dĺžky. Dobre ho vidno z nástupu. Pilier nad výšvihom stratí strmosť. Postupujeme najprv napravo od vodopádu, potom po asi 20 metroch jeho stredom (kl.I/II), stále po suchej skale až ku štandu Cieľnik na dobrej polici. Najväčšia časť vody tečie priamo jeho stredom. Pohľad strelca cez mieridlá Cieľnik-Muška, to je vežička v Hornom streleckom vodopáde, je najlepší práve z tohto prvého štandu. Lezci sa vidia navzájom iba v spodnom stupni. Pre hukot vody sa počujú iba veľmi obmedzene. Štand je viditeľný z vrchnej časti skalného stupňa, ale nie je viditeľný z nástupu.

Lukáš Štrba v prvej dĺžke

2. dĺžka: Suchá platňa, kl. III (CH?), 33m, 5xB

Arno Puškáš by k nasledujúcej dĺžke pravdepodobne napísal: “Dôjdeme ku mokrej platni bez chytov, stupov a špár. Ňou priamo hore.”

Pri pohľade dohora je naľavo výrazná 45 metrová skalná platňa, čiastočne obtekaná vodou. Jej sklon je na najstrmšom mieste 47 stupňov. Platňa má v strede suchý pás. Päť borhákov v ňom ukazuje cestu ku štandu na malej polici. Nad B5 sa dá dobre založiť vlastné istenie. Lezci na seba navzájom vidia a s trochou úsilia sa aj počujú. Bystrozrakým je druhý štand viditeľný. Charakter terénu, orientačná jednoznačnosť a dobré istenie robia túto dĺžku ideálnou pre tatranských debutantov na prvom konci lana.

Celá druhá dĺžka sa dá prekráčať chôdzou bez použitia rúk, nie každý tomu ale uverí.

Odvážna Yulia Boiko v debute prvolezca

3. dĺžka: Mokrá platňa, kl. III, 18m, 2xB

Špárou ku kraju kosodreviny na ľavom okraji platne B1. Od tohto miesta už 6 metrov po obvykle zatečenej skale B2 až na sutinovú terasu nad vodopádom. Štand tvoria slučky lanovice na voľnom balvane, „lokri“. Jeho váha je asi tristopäťdesiat kíl. Ak je lanovica nová tak to platí aj na pevnosť celého štandu. Druholezca preto doberáme dôkladne. Dynamické zaťaženie štandu tu nie je vhodné! Na druhom konci lana nemáme viac ako jedného lezca! Lezci sa vidia navzájom až po odlezenie na terasu nad vodopádom. Tretí štand nie je viditeľný z Š2. Postupové borháky mierne zakrýva kosodrevina.

Dĺžky D2 a D3 sa dajú spojiť, ale Cieľnik je výnimočné miesto. Oplatí sa v ňom na chvíľu zastaviť.

Tyšerovci v Mokrej platni

Chodecký terén medzi vodopádmi

Z terasy nad Nižným streleckým vodopádom prejdeme (CH) po skalách a tráve pod Vyšný strelecký vodopád. Jeho výška je 78 metrov. Štvrtá lezecká dĺžka je vymedzená dvomi prúdmi jeho padajúcich vôd. Nástup je blízko pravej vetvy vodopádu kde sú dobre viditeľné postupové borháky.

4. dĺžka: Vlnky, kl. III-, 34m, 5xB

Celú líniu dĺžky označujú viditeľné postupové borháky. Lezieme kolmo hore až po B2. Odtiaľ cesta uhýba lezením po hladine žulových vlniek mierne doľava až po B4, kde sa dostane do tesnej blízkosti ľavého prúdu vodopádu. Od B5 už pokračujeme kolmo hore na trávnatú poličku a štand.

Lezci na seba neustále vidia. Lezie sa po nohách. Aj táto dĺžka je ideálna pre tatranských debutantov. Ak patríte k nim nezaváhajte a potiahnite si ju.

Patrícia Turečková vo Vlnkách

5. dĺžka: Vežička Muška, kl. III, 26m, 1xB

Od štandu priamo hore B1 a potom do kúta vedúceho šikmo do ľava. Sú tam výborné možnosti na zakladanie friendov. Po 12 metrov nás kútik privedie na vodorovný hrebienok, ktorým už chodeckým terénom, prídeme na štand umiestnený na pilieriku v pravej časti vodopádu.

Lezci na seba vidia len po vrchnú časť kúta. Počujú sa obmedzene. Piaty štand nie je z Š4 viditeľný. Tento štand sa dá vynechať a prejsť rovno na druhú stranu, ale obvykle sa pri tom zamočí lano.

Barborka Bieleková skáče cez Vyšný strelecký vodopád

6. dĺžka: Preskok, kl. CH, 9 m

Preskok cez vodopád. Odrazový bod je nižší balvan, dopadový ten vyšší oproti. Nezamočte si pri tom lano. Lezci na seba neustále vidia. Štand v stienke na druhej strane vodopádu nezbadajú iba zúfalí alebo zamilovaní.

Adam Uhliarik v Kolmej stienke

7. dĺžka: Kolmá stienka, kl. IV-, 37m, 1xB, 1xN

Mierne vpravo a potom zase vľavo, ale v zásade priamo hore až pod krátke kolmé miesto, kde je jediný borhák dĺžky. Pod ním sú dve vodorovné špáry s dobrými miestami na maličké friendy. Oplatí sa tam niečo založiť. Po zapnutí B1 lezieme mierne vpravo a hore cez stienku. Nad touto stienkou už stena stratí kolmosť. Kráčame kamennými terasami 10 m vpravo hore na pilier vedúci tesne pri vodopáde. Je tu navigačný nit. Lezieme stále pilierom tesne blízko vodopádu až na štand. Nejdeme do kúta s neistými blokmi naľavo od neho! Komfortná polica na státie je 4m pod štandom.

Lezci na seba vidia len po stienku s borhákom.

Jarka Brezovská pod prameňom

8. dĺžka: Prameň, kl. III, 26m

Stále sledujeme pilier približne 1,5m vľavo od vodopádu až kým nezanikne v žľabe. Na záver mierne ku niektorému z veľkých balvanov. Na jednom z nich sú dlhé slučky naznačujúce výborné štandové miesto.

Lezci na seba vidia a počujú sa. Štand si musí urobiť lezec sám!

V okolí samotného Žriedla je veľa pekných miest vhodných na obedňajšiu prestávku. Voda tu vychádza na povrch spod obrovskej skalnej morény a preto má na celom toku najvyššiu čistotu. Približne sto metrov južnejšie od prameňa terasa vytvára aj vrchol. Ak je lezecké družstvo pomalé, alebo sa napríklad zhoršuje počasie, potom je dobré ukončiť výstup pri prameni. Pohodlne a bezpečne sa odtiaľ dá zostúpiť chodeckým terénom cez Streleckú kotlinu. Traverz zostupu s napojením na chodník zo začiatku minulého storočia je naznačený mužíkmi. V tme, hmle a daždi je tento chodník ťažšie identifikovateľný. Od prameňa sa taktiež sa dá vystúpiť na vrchol Streleckej veže chodeckým terénom. Tento smer je výborne značený mužíkmi. Z vrcholu vedie chodecký terén na trasu žltej značky. Vynechanie horných dĺžok, jedna z nich je klasifikácie IV+, je najvhodnejšia možnosť, ak bola lezecká náročnosť už prvých dvoch tretinách cesty na tímovom limite.

9. dĺžka: Balkón v kosovke, kl. IV-, 41m, 4xB

Platňou a naznačeným pilierikom pod previs B1 (kl. III). Obliezame ho kútom zľava B2 (kl. III) a prejdeme do platne naľavo B3 (kl. IV-). Odtiaľ hore a mierne naľavo B4 (kl- III) na trávnatý balkón s kosodrevinou kde je pohodlný štand. Tento balkón je dobre viditeľný z nástupovej trávnatej lávky. Lezci sa celý čas vidia aj počujú.

Robo Mezei v závere Diagonály

10. dĺžka: Temná diagonála, kl. IV+, 30m, 4xB

Lezieme hore na policu s kosodrevinou (B1, kl. III+). Odtiaľ stále diagonálne doľava cez stienky a police B2 a B3 až pod finálovú stienku pod hrebeňom (kl. IV-). Ňou priamo hore B4 (kl. IV) a B5 (kl. IV+). S každým tempom dĺžka mierne naberá na obtiažnosti aj kráse. Stienka vo vlnkách pod hrebeňom je dôstojným záverom. Štand je na dôvernej poličke. Neustále doľava ubiehajúcu líniu ukazujú postupové borháky. Zo štandu je vidno B1 a B2. Občas ale treba istenia pozornejšie hľadať. Do prvých troch z nich treba predĺžené expresky. Zníži sa tým trenie lana. Založenie istení pomôže znížiť kyvadlo pri odsadnutí druholezca. Lezci sa celý čas vidia aj počujú.

Mirka na vrcholovom hrebeni

Zostup:

Z vrcholu kráčame na sever dobre rozpoznateľným chodníčkom. O 10 minút sme na turistickom chodníku označenom žltou značkou. Pokračujeme okolo Sivých plies a popod Javorový štít smerom na Zbojnícku chatu. Na Zbojníckom spáde môžeme opustiť turistickú značku a cez Generálšús sa dostaneme do Brány na turistický chodník značený modrou značkou.

Časová náročnosť z Hrebienka

• Prístup pod stenu z Hrebienka: 1:50 minút.
• Výstup: 5 hodín.
• Zostup cez Generálšús na Hrebienok: 2:50 minút.
• Celodenná túra! Začiatočníci interval prvej a poslednej lanovky nestihnú.

Časy platia pre dvojčlenné horolezecké družstvo. Pri postupe v trojici alebo u začiatočníkov to môže byť aj o niekoľko hodín viac!

Materiál

• sedací a hrudný úväz
• prilba
• jednoduché lano 60 m, alternatívne 2 x 40 metrov dvojča alebo polovičné lano
• 6 x expres
• 6 x karabíny so zámkom a karabíny HMS
• pre každého lezca pomôcka na istenie
• 4 x friend (stredné a malé veľkosti)
• slučky a prusík
• lezečky alebo nástupovky
• lekárnička s termoreflexnou alufóliou
• čelová lampa
• iontový nápoj, alebo termoska s teplým čajom a jedlo do terénu
• oblečenie chrániace pred chladom a dažďom
• mobilný telefón s nabitou batériou
• schéma s opisom výstupu

Podcast: Horolezec Murár objavil nový vodopád v Tatrách a postavil pri ňom lezeckú cestu Žriedlo pre začiatočníkov

Video