Zvon Ostrvy, 1756 m

Charakteristika

Šesťdesiat metrov vysoká stena tvorená monolitickou žulou a voľnými balvanmi poukladanými na jej policiach. Nachádza sa nad Galériou Ostrvy a tvorí prostrednú časť západnej steny Ostrvy. Pri pohľade z Popradskej poľany svojím tvarom pripomína obrovský kostolný zvon. Spolu so začiatočnou časťou žľabu vedúceho do Vyšnej Ostrvovej bránky ukrýva sedem ciest. Predstavuje to trinásť rozmanitých, dobre odistených a krásnych lezeckých dĺžok v stupni od IV- až po VII-. Vo väčšine z nich je medzi lepenými borhákmi potrebné zakladať vlastné istenie. Nástup od Popradského plesa je krátky, ale exponovaný. Lezenie vo Zvone vyžaduje horolezeckú skúsenosť. Nie je vhodné pre úplných začiatočníkov! U nich má návšteve Zvonu predchádzať minimálne Anjelský hang, Protiprúd a Velický zub. Nie je vhodné vyliezať nad štandy druhých dĺžok! Je tam veľa voľných kameňov na policiach. Pohybovať sa v tomto teréne predstavuje extrémne riziko pre všetkých! Na vrchol Zvonu vychádza jedine cesta Dospelosť. U všetkých ciest je návrat komfortným zlaňovaním. Pod Zvonom sa nachádza malé sedielko nazvané Srdce Zvonu. Je to čarovné a zároveň pohodlné miesto na ustrojenie sa a odloženie batohov.

Cesty sú venované jednotlivým obdobiam ľudského života od počatia, až po jeho záverečné štádium. Ontogenéza, v tomto prípade to znamená prelezenie všetkých ciest za jeden deň, predstavuje slušný lezecký výkon. Slnko do Zvonu zasvieti až na poludnie. Skalu zohreje najprv napravo v Blaženosti a pomaly „retrospektívne“ postupuje od konca života k jeho začiatku. Záverečné lúče patria ceste Bytosť. Výnimku tvorí slnkom zaliata cesta Tvorivosť (Sliping bjuty), nachádzajúca sa bokom v žľabe do Vyšnej ostrvovej bránky. Je dobrým tipom na rozlezenie tesne pred príchodom k samotnému Zvonu.

Od popradského plesa je dostupná žľabom a exponovaným chodníkom vedúcim nad Galériu Ostrvy, alebo do Vyšnej Ostrvovej bránky. Tento chodník zároveň slúži ako zostupovka z Galérie.

Nástup Mlynickou dolinou (1:30 min.):

Úvodná časť je zhodná s nástupom do cesty Protiprúd.

Mlynická dolina patrí medzi najkrajšie tatranské doliny. Pri pozornejšom pohľade od brehov Štrbského plesa sa v nej dajú ľahko rozpoznať jej základné dominanty. Zľava ju ohraničuje Soliskový hrebeň a sprava Hrebeň Bášt. Pohľadom na konci ju uzatvára Štrbský štít. Spodok jej údolia sa strmo zdvihne trikrát. Prvým zdvihutím, ktoré napravo dotvára Veža a Stena pod Skokom, je vodopád Skok. Tým druhým je práve Anjelský hang. V závere dolinu dvíha južné rebro Štrbského štítu s okolitými stienkami, vytvárajúc tým Mlynický a Štrbský kotol. Medzi spomenutým prvým a záverečným prahom doliny je skalnatý hang. Žltá značka ho obchádza zľava, popri Nižnom volom pliesku. Na vrchole hangu je nástup do najľahšej cesty na najvyšší štít hrebeňa Bášt – Satan. Zodpovedá tomu aj okolité názvoslovie. Satan, Pekelník, Diablovina, Čertov hrb a k tomu rohaté, Kozie a Volie plieska. Lenže aj vládca pekiel bol stvorený ako anjel a k svojmu súčasnému statusu sa iba vypracoval. Ako dieťa svetla sa hrával s rovesníkmi – anjelmi. Pravdepodobne až keď vymenil krídla za rohy, sa možnosti jeho pohyblivosti znížili natoľko, že zostal trčať v doline ako 2422 metrov vysoká ozruta. Azda aj vďaka tomu sa nám podarilo objaviť toto anjelské ihrisko, vytvorené z mimoriadne pevnej a krásne tvarovanej žuly. Dali sme mu názov Anjelský hang. Tvorí ho Stena archanjelov (90 m), Vežička padlých anjelov (40 m) a Stienka anjelikov (30 m). Devätnásť lanových dĺžok tu vytvára dvanásť ciest, od stupňa III po stupeň VI+. Všetky sa dajú liezť "naľahko", bez batohu, bez topánok na zostup a iných životom získaných záťaží. Cestami sa dá komfortne zlaniť priamo na nástup. Pre tých, ktorí si chcú vychutnať vrcholové romantické lúčky, na ktorých sa dá poležať, je na vrchole hangu ešte jeden borhák. Hneď nad ním je výborný odštep, optimálny na 120 cm dlhú slučku. Ideálna kombinácia na štand.

Nemecké jazykové prostredie na takéto miesta používa výraz "Kletterngarten". Nuž vedzte, že v tejto záhradke nájdete deväťdesiat metrov vysokú skalku otočenú na juh. Pri lezení v nej si treba zakladať vlastné istenia, ale borháky sa objavujú v správny čas a na správnych miestach. Príďte si to vyskúšať. Od Štrbského plesa to peši trvá pod stenu hodinu a pol. Ide o turistický chodník po žltej značke, začínajúci pri údolnej stanici lanovky na Solisko. Nie je chodník ako chodník. Veď posúďte: najprv sa ide lesom, neskôr limbovým hájom so zurčiacim potokom popri impozantných vežiach až k malému pliesku azúrovej farby. Jeho breh tvorí pláž z bieleho pliesku. Odtiaľ priamo cez vodopád cestou Protiprúd, kl. III, alebo značkou zľava okolo vodopádu k veľkému Plesu nad Skokom. Zrkadlí sa v ňom Anjelský hang. Potom treba preskákať cez kamene trčiace z potoka k malému vodopádu až na Zadnú mlynickú poľanu s obrovskými balvanmi. Krátko za miestom, na ktorom potôčik vstúpi do podsvetia, je odbočka k anjelom. Označuje ju mužík na balvane. Cestu lemuje množstvo horských kvetov. Biele poniklece, žlté kamzičníky, modré zvončeky, fialové soldanelky a mnohé ďalšie. Ak sa nechcete socializovať s turistami, vyrazte za svitania. Vtedy uvidíte kamzíky a možno aj svište. Nad hangom zvyknú lietať dva krkavce. Ak je to možné, vyhnite sa nástupu medzi 10. a 14. hodinou. Príďte, stopy od čučoriedok a mádža po návšteve zmiznú, ale to prežité ostáva navždy.

Opis výstupovej cesty

Zostup zlanením alebo chodníkom s použitím žltej značky:

Z MK3 zlaňujeme cez obrovský balvan na štand K2. Odtiaľ pokračujeme na MK1 a na zem.

Uzly na koncoch lán sú pri zlaňovaní nevyhnutné!

Zostup chodníkom trvá približne 15 minút.

Časová náročnosť

• Štrbské Pleso – Anjelský hang: 1 hodina a 30 minút.
• Výstup: podľa voľby ciest, prelezenie všetkých archanjelov trvá približne 5 hodín
• Návrat na Štrbské Pleso: 1 hodina a 30 minút
• Celkovo: 8 hodín

Časy platia pre dvojčlenné horolezecké družstvo. Pri postupe v trojici alebo u začiatočníkov to môže byť aj o niekoľko hodín viac!

Materiál

• sedací a hrudný úväz
• prilba
• jednoduché lano 60 m
• 10 x expres
• 2 x slučka 120 cm
• 4 x karabíny so zámkom
• 2 x HMS karabíny so zámkom
• pre každého lezca istiaca a zlaňovacia pomôcka (napríklad Giga Jul)
• 10 x friend – základné aj maličké veľkosti alebo vklínence s vyberákom
• lezečky
• lekárnička s termoreflexnou alufóliou
• čelová lampa
• dostatok tekutín
• jedlo do terénu
• oblečenie chrániace pred chladom a dažďom
• mobilný telefón s nabitou batériou
• schémy a opisy ciest

História:

Prvý priestup celým hangom "zospodu" urobili kombináciou súčasných ciest na jeseň 2020 Martin Murár a Braňo Stavný. Prelezy ďalších jednotlivých dĺžok zospodu, ale po častiach sa postupne podarili Michalovi Dzurillovi a Martinovi Murárovi na jar 2021. Prvú OS trilógiu Rafael-Gabriel-Michael aj s bonusom Cez krídlo (11 dĺžok) vyliezla Zuzana Božiková v lete 2021. Na hangu sme striedavo liezli a pracovali v mesiacoch jún a júl 2021. Veľké množstvo práce bez nároku na honorár pritom urobili: Michal Dzurilla, Martin Zbuška, Michal Murár a Zuzana Božiková. Realizáciu celého projektu umožnili darcovia 2 % prostredníctvom výzvy Horolezecký manifest Ta33. Srdečne ďakujeme! Bez ich podpory by to nebolo možné.

Medzi archanjelmi existujú ďalšie línie. Všetky sa dajú liezť s „horným lanom“. Nie je ťažké medzi nimi objaviť svojho vlastného jedinečného anjela. Ak by ste boli v pokušení niekde pridať borháky do týchto línií, preberte to, prosím, najprv s nami.

Krátka úvaha ku Stene archanjelov

Anjeli sú bytosti stvorené zo svetla. Sú to prostredníci medzi bohom a človekom priamo účastní na božom pláne. Ochraňujú ľudí a pri horolezcoch to platí obzvlášť. Lebo darmo, aj horolezec je len človek. Anjelov opisujú vierovyznania od starovekého Egypta až po súčasnosť. No a archanjeli, to sú medzi nimi tí bohu najbližší. A je to evidentné aj pri pohľade na Anjelský hang. V čase, keď píšem tieto riadky, mám za sebou už viac ako 33 lezeckých a skialpových rokov. A vychádzajúc z určitých prameňov sa zdá, že to je dostatočne dlhé obdobie aj na spásu sveta. Počet mojich výstupov v horách už dávnejšie predstavuje štvorciferné číslo. Vždy som sa snažil konať zodpovedne. No samozrejme, najmä v začiatkoch mojej horolezeckej dráhy by sa tam našli aj rezervy. S určitosťou ale môžem povedať, že do partie hazardných hráčov by ma dnes nikde nevzali. Vzdelávam sa a aj robím niečo, čo môže vzdialene pripomínať tréning. Vyberám si adekvátne ciele. Napriek všetkému uvedenému však viem, že boli situácie, ktoré by som bez pomoci najvyššieho a jeho anjelov nedal. A to nielen ja, ale aj niektorí moji blízki či, dokonca, najbližší. Nie je to otázka jednej zlomovej mimoriadnej udalosti. Bolo toho viac. Ostávam teda dlžníkom. Snažím sa z toho poučiť a myslím na to aj v momentoch, keď robíme nové cesty. Z času na čas sa stretnem s niekým, kto hovorí: „Borháky sú príliš bezpečné, do hôr nepatria.“ Alebo: „Kto na to nemá, nech do hôr nechodí.“ Lenže každý z nás od určitého stupňa záťaže na to nemá. A tento limit má každý nastavený úplne inak, nie je pevný a mení sa aj počas života. Horolezectvo ponúka jedinečnú možnosť spoznávania tejto hranice absolútne dôverne. Jej znalosť je pre život človeka kľúčová. Nie každý v tom ale začne niečo robiť, nie každý pri tom vydrží a nie každý, kto vydrží, to prežije. V horách sme k bohu trošku bližšie. Majú tú tajomnú moc urobiť nás lepšími. Mali by teda ostať otvorené všetkým. Nech si v nich každý môže nájsť svoju vlastnú cestu – s borhákmi alebo aj bez nich.